Bude mať SR proštátnych sudcov?

Bude mať Slovensko pro – štátnych sudcov?

A je to konečne tu! Zúrivá kampaň za očistu justície sa začína rozbiehať. Na prvý, možno aj druhý – potešujúca správa. „Normalizácia“ sa môže začať. Potešujúca správa pre koho? Občanov? Záujmových skupín …?

Predpoklad je jasne daný: za zlý stav súdnictva môžu iba nepoctiví sudcovia, preto ich treba všetkých riadne a nemilosrdne preveriť. A čo tak nastavený celý systém súdnictva? Ten je v poriadku? Nie je to práve systém, ktorý nedokáže kúkoľ od pšenice? A kto preverí „preverovateľov“?

Podľa zákona, som povinný presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť. Keďže mi záleží na dobrej (v praxi však dôvodne pošramotenej) povesti, považujem za nevyhnutné plniť si svoju zákonnú povinnosť a otvorene sa vyjadriť.

Ako už bolo inými napísané a povedané tzv. previerky sudcov, sú skutočne tragický a perfídny nápad. Tragický nie pre sudcov, ale pre občanov tohto štátu. Paralela s previerkami po roku 1968 sa priam ponúka. Celý systém je samozrejme dobrý, výkonná moc nepoškvrnená a excelentne erudovaná a zlí sú samozrejme iba sudcovi. Štvavá kampaň voči sudcom prináša svoje trpké plody.

Po oboznámení sa s novelou Ústavy SR a zámerom vykonávacích predpisov, dôvodne predpokladám, že tvorcovia kladiva na čarodejnice, opravujem – sudcov, majú skúsenosti vo všetkom inom, len nie v súdnictve v praxi. Úmyselne sa vyhýbam pojmu „justícia“ a používam slovo „súdnictvo“ na Slovensku. Azda každý rozumný človek, tento rozdiel chápe.

Vnútorne sa neobávam (nemám dôvod) tajných a iných služieb štátu. Nič som neukradol, neprivatizoval, správam sa konformne s právnym poriadkom SR, a snažím sa dodržiavať aj morálne normy. Dokonca nepopíjam ani značkový nealkoholický nápoj v bytoch špeciálneho určenia a môj hlas nie je podobný hlasu, ktorý popisuje financovanie politických strán. Nebude pre mňa však prekvapením, keď policajno – fízelské štruktúry tohto štátu, budú presviedčať mňa, resp. iné tzv. orgány, že tomu tak nie je. O „operatívnej činnosti“ týchto zložiek, si hádam nikto nerobí ilúzie.

Keďže štát bude mať kompromitujúce materiály pofidérnej vypovedacej hodnoty, nepochybujem o tom, že bude existovať pokušenie ich zneužiť. Kto s týmito citlivými údajmi bude nakladať? Ako dlho? Neexistuje nebezpečenstvo úniku? Kto napraví škody na povesti a ďalšieho profesionálneho uplatnenia čestnému sudcovi, po úniku nepravdivých a tendenčných informácii a osobné tragédie? Namiešaná zmes pravdy, polopravdy a lži je desivá a nebezpečná. Možnosť obrany je iluzórna.

Takže štát bude disponovať materiálmi, ktoré sú zneužiteľné. Štát v mnohých sporoch vystupuje ako strana konania. Väčšina sudcom má rodiny, hypotéky. Odolajú všetky prípadnému tlaku? Nebude s týmito informáciami štát neprávom zvýhodnený? Preto dávam kompetentným na zváženie, aby si aj prokuratúra, obhajcovia, prípadne iné subjekty, zadovážili podobné materiály, aby bola zachovaná „rovnosť zbraní“.

Z doterajšieho fungovania justície sa môžem dôvodne obávať odvety, za prejavený názor. Som si toho vedomý. Ak by sa tak stalo, nech to zostane trvalou čiernou škvrnou, na svedomí zosnovateľov.

Ak sa nič nezmení, štát zrejme bude mať „svojich“ sudcov. A čo my ostatní?